Lesy

Hustý, divoký les, pro většinu velmi připomínající ten Berkský. Proto i zde se setkáte s dost nerovnou krajinou, širokými jehličnatými stromy, s kořeny vyčnívají nad zem, či podobným složením zvířectva. Na druhou stranu, tento les má ale i něco navíc. Žijí zde draci. Tento les pro ně zdá se, víc bezpečnější, oproti Berkskému.
Najdou se všude! Skryti mezi stromy, nebo dokonce na nich, brouzdající se v řece, která tudy protéká, nebo zalezlí v drobných kamenných jeskyňkách.
I když jich je v lese dostatek, není lehké nějakého vůbec najít. Díky částečně maskovanému zbarvení se před vámi některé druhy draků bezpečně skryjí, ale když budete dosti pozorní, určitě na nějakého narazíte.

Draci, ktorí tu žijú:

//Konečne po dlhom čase owo

"Aha..." šepla chápavo a nasledovala svetlovlasú Jazdkyňu. Medzitým sa však na rozlúčku stihla poriadne vyobjímať s otcom. Akoby sa videli naposledy. Nikdy od neho nebola príliš dlho preč. Ani keď žila jej mama. Modrovláska si prstami prečesala vlasy.
Cesta na ostrov bola skutočne zdĺhavá a únavná. Vlastne si Arlete aj na malú chvíľku stihla zdriemnuť. Ale na dračom sa chrbte sa necítila príliš pohodlne. Aj keď sa po nejakej tej dobe odvážila pozrieť aj na svet pod sebou. Bol to úchvatný výhľad, ktorý si chcela užívať zas a znova. Veľmi sa tešila na svoju blízku budúcnosť. Teda ak by ju nejaký drak, samozrejme, nezjedol. Ale boli s ňou Astrid a Burina, takže sa bála menej. 
Na Astridinu poznámku o pristáti len prikývla a keď sa Burina dotkla zeme, Arlete mierne bez nálady zoskočila na zem bez toho, aby jej náčelníkova manželka musela pomáhať. Tiež sa porozhliadla. "Je tu akosi ticho..." poznamenala podozrievavo.

Ticho na Dračom ostrove sa dalo krájať. Pôsobilo až hmatateľne. Akoby sa práve teraz všetky draky schovali. A hoci ich zopár videli, v blízkom okolí nikto nebol.
"Myslím, že by sme sa mali trochu prejsť," povedala. Zo zeme nebudú mať taký rozhľad, no aspoň Typhoomeranga nevyplašia. Hneď, ako to dopovedala, sa vybrala na sever. Predpokladala, že v tejto časti lesa sa ich bude nachádzať najviac. Mohli byť ale roztrúsení po celom ostrove. Och, zišiel by s jej tu Rybinoha, aby jej povedal, kde je ich výskyt najpravdepodobnejší. Nikdy ju nezaujímala teória, vždy bola jednoducho fyzický typ, ktorý sa venoval čisto praktickej časti tréningu.
"Pripomeň mi, že hneď, ako prídete, budete mať hodinu teórie s Rybinohom. Náhodou nevieš, kde by sa mohol taký Typhoomerang nachádzať? Alebo jednoducho budeme kráčať cez celý les, kým nenájdeme, čo hľadáme?" trochu jej praskali nervy. Kto vie, či sa už ostatní Jazdci vrátili aj s novými prírastkami. Šlo to dosť pomaly a ak teraz budú ešte aj blúdiť po lese, určite to potrvá dlho.

Arlete sa zhlboka nadýchla a nasledovala Astrid hlbšie a hlbšie do lesa. Nevedela či sa Typhoomerangov desiť alebo sa tešiť z toho, že z nej čoskoro bude Jazdkyňa. Ak nejakého Typhoomeranga vôbec nájdu a ak sa im podarí ho chytiť. Zatiaľ to nevyzeralo, že by hoc jedna z nich mala šajnu o tom, kde ich hľadať. Sledovala les fialovým pohľadom najnenápadnejšie a najprirodzenejšie ako v tej chvíli len mohla. Sluchom sa snažila zachytiť každé jedno zapraskanie vetvičky hoc pod jej vlastnými nohami.
"Pokúsim sa," uškrnula sa Ari na poznámku o hodine teórie, no hneď ju jej myseľ stiahla naspäť k hľadaniu drakov. Akýchkoľvek. "Myslím, že nám to bude ešte dlhú chvíľu trvať... Ktovie..." poznamenala . Všimla si, že je staršia blondína trochu nervózna. "Nestratíme sa, však nie?" zamrmlala, no vzápätí si uvedomila, že asi povedala totálny blud. Veď mohli kedykoľvek vyletieť nad koruny stromov. Ešte ani zďaleka si nezvykla. Ani po lete na dračom chrbte, ktorý pred chvíľou prežila. Okamžite ju mocné paže snov stiahli do predstáv o lietaní na vlastnom drakovi. Dokonca sa jej podarilo naraziť do Astridinho chrbta. "Prepáčte," šepla. Vlastne celý čas rozprávala pomerne ticho. Akoby sa bála, že na ňu ihneď z kríkov vyskočí zúrivá medvedica, ktorá nevie nájsť svoje mláďatá.

Astrid pripadalo to ticho ťaživo, až nepríjemne. Nechcela tu byť, v takejto situácii sa necítila dobre na zemi. Z dračieho chrbta by mala oveľa lepší výhľad, Typhoomeranga by ona ani dračica určite neprehliadli ani s pôdou pod nohami, avšak iste by mali lepší rozhľad.
Skúsila sa rozpamätať, ako vlastne skrotiť takého draka, akým bol Typhoomerang. Spomenula si na základné informácie, ale akosi si nevedela vybaviť nič viac. Kráčala teda ďalej, zaryto premýšľajúc. Kým plávala hlboko vo svojich myšlienkach, takmer neregistrovala svet. A skoro prehliadla Arletinu otázku.
"Stratiť sa? Och, to určite nie. Ale určite by sme mali vyletieť do vzduchu, myslím, že...och! Práve mi niečo napadlo! Skrotiť typhoomeranga môžeš tak, že mu skočíš na chrbát. A musíš ho poškrabkať. Na to nezabúdaj. Potom ti už bude verným priateľom. Tak teda do toho!" keď ju konečne napadlo to, na čo doteraz zabúdala, nelenila ani chvíľu. Burina jej umožnila nasadnúť, ale ešte predtým pomohla do sedla Arlete.
"Až si zhora vyberieš draka, musíš byť odvážna. Budeš totiž skákať z výšky," oznámila svojej zverenkyni hneď po tom, čo sa odlepili od zeme. Už mali plán, ako na to, stačilo už len nájsť toho pravého.