Bíle hory

Na první pohled se Dračí ostrov zdá být dosti malý, ovšem první pohled většinou klame, a proto se na něj vejde i menší pohoří, vikingi zvané Bílé hory. Není nijak moc vysoké, nejvyšší hora měří okolo jedna a čtvrt kilometru, avšak i tak se na vrcholcích celoročně drží sníh.
Terén je tak kostrbatý, že pohoří nejde nejméně bez menšího zranění pěšky přejít. Dávejte si hlavně pozor na zamrzlé skály, jsou extrémně kluzké!
Taky se zde často vytváří mlha, ve které se člověk snadno ztratí. A to hlavně v zimě, kdy je ještě k tomu pohoří celé zasněžené.
Kromě mechu, lišejníků a občas i nízkých keříků či stromků je povrch hor spíše nehostinný, a proto tu není mnoho zvířat. Jen kamzíkům se v poslední době nějakým záhadným způsobem daří.
To však nevadí, draci, kteří vyhledávají hlavně studenější část ostrova, je s chutí loví.

Draci, ktorí tu žijú:

<<<Komplex jaskýň (Snoplivec a Ein)

Snoplivec so zvratkami na chrbte nebol vôbec nadšený. Celú cestu hromžil a vyhrážal sa chlapcovi, že ak to urobí ešte raz, bez milosti ho hodí do mora a už sa po neho nevráti. Čo ak tam bude nejaká budúca pani Jorgensonová? Potom ho fakt rozštvrtí! Bohovia, prečo práve on dostal na krk tohto spratka? Ten malý, celý od blata určite nebol taký protivný.
Čím bližšie Bielych hôr boli, tým bol vzduch chladnejší.
Len čo našiel Tesák dobrý výbežok, pristáli. Nachádzali sa pred vchodom do jaskyne.
"Dúfaj, že ten drak bude aspoň dobrý. Keď mi niečo urobí, hodím mu ťa ako návnadu!" bola pravda, že po tom, čo na jeho chrbte skončil obed toho chalana, bol dosť nevrlý. Ale kto by nebol?
Vošli do jaskyne. Všade, kde ste sa pozreli, bol ľad. Snoplivec vytiahol jednu fakľu a Tesák mu ju zapálil. Potom sa pohli hlbšie do jaskyne.

<Komplex jaskýň
Verte či nie, Ein bol so sebou nadmieru spokojný. Veď ani neplánoval žiaden žartík a predsa sa mu jeden prirodzene a naturálne podaril, či skôr jeho žalúdku. Úmyselne či nie, Snoplivec mu nadával tak či tak. Eina ani nenapadlo nejako sa obhajovať či pre zmenu jemu vynadať za tú jeho bláznivú jazdu a všetky svoje myšlienky venoval zbočnému prianiu, aby už konečne pristály. Keď drak pristál, Ein neváhal ani chvíľu. Okamžite z jeho chrbta zoskočil a vzdialil sa od neho na pár metrov do vzdialenosti, ktorú považoval za bezpečnú. Po Snoplivcových slovách sa na neho obrátil, vyplazil mu jazyk a rozbehol sa dovnútra jaskyne. To nemal robiť. Okamžite sa mu šmykla noha a pár ďalších metrov letel po ľade. Naspäť na nohy sa postavil s ťažkosťami. Ďalej už si dával väčší pozor. Aj niekomu ako bol on bolo jasné, že sa sám odtiaľ nedostane a že zdržovanie mu nijako nepomôže. Oveľa lepšie bolo nateraz poslúchať, splniť tú otrasnú povinnosť čo najrýchlejšie a čo najskôr odtiaľ vypadnúť. Nikto ma predsa nemôže prinútiť sa s tým drakom kamošiť a jazdiť na ňom po príchode na Berk, nie? Veď to je potom moja vec, no nie? Myslel si a snažil sa držať od Snoplivcovho draka a hlavne od ohňa čo najďalej.

Bolo jasné, že Snoplivec s Tesák sa tak rýchlo v Ľadovej jaskyni neadaptujú, ale vyzeralo to tak, že bielovlasý chlapec má všetko pod kontrolou. Vbehol do jaskyne ako neriadená strela a ako inak, skončil o mnoho metrov na zadku.
"Si génius, naozaj génius," Snoplivec zastal, založil si ruky vbok, a potom tváriac sa, že on je ten, čo je nad vecou, hrdo vykročil vpred, priamo do srdca jaskyne.
Ale čo čert nechcel, odrazu stúpil Snoplivec na klzkú pôdu a sám spadol. S kopou nadávok, chrliac ako oheň jeho drak, sa postavil. Nepodarilo sa mu však udržať rovnováhu a o chvíľu znovu bozkával ľad pod sebou.
"Tesák!" zavolal na draka. Ten sa na neho však iba pozrel, otočil hlavu a pokračoval v chôdzi. Typický Děsovec obludný. Ľahostajný aj voči osobe, ktorú má rád.
Snoplivcovi tak neostalo nič iné, ako vstať sám. Nejako sa vyštveral na nohy, so značnými komplikáciami, takže ledva stál.
Vydal sa však za drakov s úmyslom mu poriadne vynadať. Ale v tom z jednej jaskynnej chodby vyletel obrovský, biely drak. A ďalší. A ďalší. Traja ohromní draci privítali svojich hostí nepriateľským revom.

"Prirodzene. Som predsa Thorston. Genialitu mám v krvi!" Vyhlásil keď sa hrabal na nohy. Zatváril sa pritom nadmieru dôležito a namyslene. Síce technicky vzato Thorston nebol, Rafanino priezvizko si za tie roky privlastnil. Koniec koncov, nejakú tú ich krv v sebe mal. Ruky založil vbok a bradu zdvihol do vzduchu. Jeho pózu najvyššej dôležitosti mu však skazil chladný mráz, ktorý sa mu dostal pod pritenkú košeľu, absolútne nevhodnú pre pohyb v chladných horách. Ľadovou jaskyňou sa rázom ozvalo hlasné kýchnutie, ktoré sa rýchlo šírilo ozvenou ďalej. "Najvyšší čas sa vrátiť na Berk," skúsil to ešte raz i keď už len z tónu jeho hlasu bolo jasné, že už všetky tie protesty dávno vzdal. A krátko po kýchnutí sa jaskyňou rozľahol aj smiech. Snoplivcov pád sa bez tej Einovej reakcie skrátka nezaobišiel. Ten smiech ho však rýchlo prešiel. Zamrzol na mieste alebo možno sa schválne snažil zamrznúť v nádeji, že si ho práve vyrojení draci zmýlia s cencúľom. Spoločnosti troch očividne naštvaných drakov sa veru netešil. Hodil očkom po Snoplivcovi. "Ja som hovoril, že je najvyšší čas zdrahať späť."

Snoplivec nad chlapcom prevrátil oči. Veď je to len dieťa...alebo...
"Thorstonovci a geniálni? Pf, geniálnosť majú v krvi Jorgensonovci," zdá sa, že z predvádzania sa, drzých poznámok a stáleho vyvyšovania sa Dračí Jazdec stále nevyrástol. Keby nemal Škyťák dosť zdravého rozumu, s jeho povahou by už dávno stratil trpezlivosť. Ale našťastie vedel premýšľať s chladnou hlavou.
Snoplivec tiež nebol vhodne oblečený, ale bielovlasý chlapec bol na tom horšie, takže cez drkotanie zubov, keď ich sem-tam prefúkol chladný vietor, sa Einovi posmieval. Jasné, to by nebol Snoplivec. A možno to bolo len tým, že sa ešte stále hneval - a určite ešte dlho bude - za tú mláku jeho obeda na chrbte.
"Vrátiť sa na Berk? Na to zabudni. Bez draka nikam nejdeme," draci sa vynorili práve, keď to dopovedal, takže mu to padlo vhod.
Všetci traja draci pristáli, do ich stredu sa postavil najvyšší - zrejme ich vodca. Buď bol on taký veľký, alebo len tí dvaja pôsobili veľmi malí. Zareval na znak, že majú dvojnohí, spolu s drakom vypadnúť, ale keď Tesák zareval na oplátku veľmi hlasno k nemu, zmĺkol. Tri ľadové pohľady sa upriamili na chlapca, ktorého práve Snoplivec postrčil bližšie k nim.
"Bež si jedného skrotiť, nech môžeme z tejto zimy vypadnúť," zavrčal.

"EEEm, jedného draka máš ty. Nestačí to?" zaškľabil sa. Ani jedna z tých troch ozrút sa mu nezdala byť priateľským dráčikom, ktorí bývali na Berku. I keď do toho hlavne počítal drakov Dračích jazdcov, ktorí sa po dedine prechádzali akoby patrila im. Jeho stuhnutie sa roztopilo s revom najväčšieho z drakov. Ein sa akosi podvedome prikrčil a dlaňami si zakryl uši. Prvý raz odkedy bol unesený bol úprimne rád za prítomnosť Snoplivcovho draka, keď tých divokých umlčal. No rád ho stále nemal ani náhodou, tomu verte. Nečakal, že doňho Snoplivec strčí a Ein sa opäť našiel na zemi, rozčapený len pár krokov od najväčšieho z drakov. Nos zaboril do ľadu spoločne so svojim zrakom a neodvážil sa na draka ani len pozrieť. On to myslel vážne, že ma tým drakom predhodí ako lahodný vikingský zákusok! V mysli Snoplivca obdaroval tými najvyberanejšími nadávkami, z ktorých väčšinu si sám vymyslel, no ani jednu nevyslovil nahlas. "Skrotiť. DObrý vtip. Ako to urobiť, aby som neskončil spálený na uhoľ? Keď nad tým rozmýšľam, nemôžem si radšej vybrať osud potravy?"

"Podľa Škyťáka nie. Na Berk sa chystá zaútočiť Viggo. Keďže sa posledný tím Dračích Jazdcov rozpadol, potrebujeme náhradu. Ale ťažko sa dá uveriť, že vy, tri vychrtlé deti, Berk v prípade nebezpečenstva ochránite. Veď ani nevieš poriadne držať sekeru," odfrkol si. Ako si len mohol Škyťák myslieť, že sa im podarí skrotiť tri draky a ešte aj ochrániť s takými krpcami Berk. To už si aspoň mohol vybrať. Veď ani tá jeho dcérenka za veľa nestála. Až budú ničiť Berk, snáď si uvedomí, že urobil chybu.
"Spálený na uhoľ? Vyzerá ako drak, ktorý chrlí oheň?" Snoplivec sa zasmial, čo donútilo bieleho draka znova zarevať. Draci po jeho boku zavrčali. Mysleli si, že tak arogantne sa správa k nim.
"Mám nápad. Škyťák nám dal nejaké ryby, môžeš si jedného vybrať a nakŕmiť ho," siahol do kapsy na sedle a vytiahol jednu rybu. Vďaka chladu v jaskyni bola ešte čerstvá. Hodil rybu chlapcovi. Hm, Snoplivec, si génius!
"A pohyb," dodal.

"Čože to ide zaútočiť na Berk? Znie to ako nejaká choroba. Kožná, presne povedané. Mám kupovať masť?" Ako to hovoril začal sa škriabať za krkom aj na rukách, akoby už nejakú vyrážku mal. "A ja prosím pekne sekeru držať viem. Veľmi dobre sa ňou čistí špina spopod nechtov," spokojne si prikývol. Skutočne si sekerou čistil nechty. Dokonca mu ňou aj Rafana strihala vlasy. Po Snoplivcových slovách sa Ein zatváril zmätene a takýto nechápavý pohľad mu aj venoval. "Eeee, charakteristika draka je predsa 'ocheň-chrliaca potvora', nie? Čo snáď tento pľuje pre zmenu len lávu?" Odvážil sa trochu pohnúť a tým bolo plazenie čím sa snažiť dostať ďalej od revu drakov. Keď si myslel, že je v dostatočnej vzdialenosti, zdvihol sa do sedu. Lenže to bol omyl. Ako sa on plazil od drakov, draci sa očividne plazili nazad za ním. Ocitol sa teda tvárou tvár najväčšiemu z drakov. "Haha, ahoj, potvora," zaškľabil sa a odrazu ho do chrbta čosi trafilo. Obzrel sa na rybu a potom na Snoplivca. "Zožerú mi pritom aj ruku? Ak nezačnú fŕkať iskry tak fajn. Vždy som chcel miesto ruky hák!" vzal rybu, otočil sa k drakovi a odrazu ho ovalil jeho dych, ktorý neskutočne smrdel. Drak mal na tú rybu asi veľkú chuť, keďže odrazu už na Eina reval. "Teba len cez moju mŕtvolu. To je asi dosť reálny požiadavok. Oprava, teba ani cez moju mŕtvolu!" Vzal rybu medzi zuby a rukami sa od draka snažil odtlačiť čo najďalej. Na ľadovom povrchu to išlo celkom dobre, i keď drak za ním okamžite išiel. "Bwahbambawa," snažil sa dačo povedať, no s rybou medzi zubami sa rozprávalo skutočne ťažko. Odrazu sa ocitol celkom blízko najmenšiemu z drakov, ktorý sa držal akoby v úzadí. Ein vypľul rybu, ktorá padla neďaleko drakovej hlavy a zastavil sa. Kolená aj ruky už mal totiž poriadne premrznuté. Vlastne ich už vôbec necítil.

"Masť? Heh, masť budeš za chvíľu potrebovať na omrzliny. Škoda, že neexistuje nejaká na zdravý rozum, tá by sa ti zišla najviac," založil si ruky na hruď a netrpezlivo vyčkával, kedy konečne skrotí toho draka a budú sa môcť v pokoji vrátiť na svoj ostrov. Jasné, bola to otrava sem chodiť, ale myšlienka, že bude mať konečne svoj tím, po ktorom tak dlho túžil, bola úžasná!
"To je hanebnosť! Sekera sa využíva na boj. Hlavne na zabíjanie takých idiotov, ako si ty. Pretože iba hlupák by sa mi postavil," hrdo vypäl hruď a vystrel sa, aby vyzeral dôležitejšie,
"Nie všetci draci chrlia oheň. Tento chrlí ľad," no nebolo to samozrejmé? Ten chlapec si z neho určite robil len žarty. Musel predsa vedieť, že je tomu tak. Drak, ktorý vyzerá ako chodiaca ľadová príšera, žijúca v ľadovom brlohu, milujúca všetko chladné a nevidiaca nič iné okrem telesného tepla...musí chrliť ľad!
Ticho sa zasmial tomu, ako sa draci hýbali za ním. A tá ryba? Heh, tá určite zabezpečí, že mu nedajú pokoj všetci traja. Snoplivec, eheh, najkrajší Dračí Jazdec vôbec, eh, nečakal, že to bude také zložité. Ale on to predsa na starosti nemá, nie?
"Ja by som bol radšej, keby ti zožrali hlavu. Aspoň by si už bol ticho," mnohí nevedeli, prečo sa tak Dračí Jazdec správa. Povýšenecky, arogantne...a Ein je navyše taký milý chlapec! (Kým nezačne mať hlúpe nápady.)
Keď potom sledoval počínanie chlapca, uvedomil si, že možno nebude až taký hlúpy. Ale nahlas by to určite nikdy nepriznal. Všetci sú hlúpi. (Okrem Pána Dokonalého, samozrejme.)
Najmenší drak rybu oňuchal, pozrel na najväčšieho draka vystrašeným pohľadom, akoby sa bál, že ak prijme dar od cudzinca, tak ho zabije, ale keď drak stál na mieste, najmenší do ryby zahryzol a odtiahol si ju opatrne pár krokov od chlapca aj drakov. Na to rybu celú zožral. Najväčší drak ale na najmenšieho zareval a už bol problém. Z hrdla sa mu okrem revu vydral aj zamrznutý prúd vody. Nemieril však na draka, ale na chlapca. najmenší drak sa obetavo vrhol ľadu do cesty a strhol chlapca, ktorý nemal žiadnu šancu, nabok.
Vyzeralo to, že to najväčšieho draka nahnevalo ešte viac. Prudko sa rozbehol k drakovi a chlapcovi, ale to sa už stihol malý dráčik pozbierať a v zuboch so sebou niesol aj bielovlasého chlapca. Snoplivec našťastie mal pár rýb, tak ich hodil do drakov a už ho nebolo.
Z jaskyne vybehli ako prví snehový drak spolu s chlapcom v zuboch a až potom Tesák. A ten ženský krik, čo sa tam ozýval, ten patril Snoplivcovi, ktorý bol vydesený ako dieťa.

"Čožeee?" Odrazu sa mu títo draci pozdávali o niečo viac. Jeho myšlienkové pochody boli nasledovné: oheň=zlý, ľad=opak ohňa, ľadový drak=dobrý drak. To však neznamenalo, že ich mal automaticky rád. Kto by mal rád obľudu, ktorá vyzerá, že ho každú chvíľu zožerie? Pred menším z drakov sa zastavil, doslova až zamrzol. Zaprvé už mal všetkého dosť a zadruhé aj tak nemal tušenie, čo má teraz urobiť. Drak si rybu najprv prehliadol akoby sa bál, že je otrávená a potom sa pozrel na najväčšieho z nenažrancov, či náhodou svojim správaním neotrávi alebo skôr nedopáli jeho. Nakoniec si ju však potiehol k sebe a zožral. "A čo teraz?" obzrel sa po SNoplivcovi a hneď oľutoval, že sa to spýtal. Odpoveď mu totiž prišla od najväčšej potvory. Zareval a naňho sa vyvalil... pre sväté Thorove pozlátené trenky! To bol skutočne ľad! Chlapec tomu skutočne uveril až teraz. Bola by to jedna z jeho posledných myšlienok kebyže sa dráčik k nemu nevrhol. Ein si tú dynamickú záchranu však nechal utiecť. "To som mŕtvy? Som už vo Valhale? Je tu chladno," otvoril oči a na jeho veľké prekvapenie sa rútil jaskyňou neskutočnou rýchlosťou. "Čo to u Lokiho..." zarazil sa keď sa pozrel nad seba a uvidel dračiu hlavu, v ktorej papuli mal zaseknutú košeľu. "Ty si ma...zachránil?" Zatváril sa neveriacky. To skutočne nečakal. O malú chvíľu boli vonku z jaskyne a za nimi sa hneď vyrútil ohnivák. Lenže bez jazdca. "Páni, vy ľadoví draci vydávate aj taký hrôzostrašný rev?" Striaslo Eina, i keď to bolo asi len od zimy, keď začul akýsi desivý piskot ozývajúci sa z jaskyne. "A mohol by si ma už položiť. Teda, prosím? Ak ma teda neplánuješ zožrať. Neplánuješ, že nie?" prihovoril sa k drakovi, ktorý ho ešte stále tahal za šaty do výšky.

Na šťastie pre najmenšieho ľadového draka, i dvojnohých, najväčšieho ľadového draka v jaskyni uväznila lavína ľadových skál, ktorá sa spustila, keď začal Snoplivec jačať. Všetci boli v bezpečí.
Einov drak chlapca konečne pustil. Snoplivec sa zatváril hrdo, vypol hruď a založil si ruky na hrudi. Aký už je ten postoj obohratý...
"Vedel som, že ho skrotím," po tomto prišiel k Tesákovi a z jeho chrbta vzal sedlo. Bolo väčšie, než bolo pre toto plemeno vhodné, ale remienky sa dajú dotiahnuť, takže by s tým nemal byť problém.
"Dúfam, že si nezabudol, že naspäť letíš sám," vzal sedlo do rúk, podišiel k drakovi a sedlo mu hodil k nohám. Potom si oprášil ruky a čakajúc, ako si chlapec poradí, zostal nehybne stáť.

Drak Eina konečne pustil, za čo samotný chlapec nevedel, či má byť vďačný. Dopad na zadok na klzkú tvrdú skalu nebol teda nič moc. Blonďákovi chvíľu trvalo, kým sa vyškriabal na nohy. "Čo presne si skrotil?" Snoplivec mohol len hádať, či to bola ďalšia z chlapcových hlúpych otázok kedy mu niečo podstatné ako veľký drak uniklo, alebo to mal byť len obyčajný klasický sarkazmus. Pravdepodobnejšie však bolo, že chlapec na draka už zabudol. "Eeeh, čo prosím?" Pozrel Ein na Snoplivca zmätene, keď mu pristálo sedlo neďaleko nôh. "O ničom takom som nepočul!" Začal protestovať, no nevyzeralo to, že mu to k niečomu bude. Pozrel sa na sedlo a vzal ho nakoniec do rúk. U dúhových Lokiho ponožkách! To je ale ťažké. Pristúpil k drakovi a váhavo naňho pozrel. Jašter mu pohľad oplatil. Ein urobil k nemu jeden krok, drak zostal na mieste. Urobil ďalší krok, drak ani nežmurkol. Pristúpil k nemu s istou nevôľou a pokúsil sa prehodiť mu sedlo na chrbát. Slovo pokúsil je veľmi výstižné. Drak totiž odskočil bokom, chvostom sa mu podarilo švihnúť po Einovej nohe a váš obľúbený Thorston sa už zase rútil po šmykľavých skalách. Našťastie nie ďaleko. Z draka sa vydral akýsi podivný chrapot akoby... sa smial? Ein draka so sedlom naháňal ešte dobrú polhodinu a drak Eina naopak tú polhodinu neustále zrážal k zemi. Vyzeralo to, že sa chlapcove pády na zadok či na nos drakovi veľmi páčili. A Ein? Zo začiatku nadával, predviedol pár dramatických výstupov kedy draka preklial v Lokiho mene (čo draka ako každého iného rozumne rozmýšľajúceho tvora riadne zmiatlo) až nakoniec sa na jeho tvári objavil úsmev. Vyzeralo to, že táto naháňačka začala chlapca celkom baviť. Samozrejme, nikdy by to nepriznal. Zábava s drakom? To je predsa vylúčené! Nakoniec sa Einovi podarilo vyskočiť drakovi na chrbát a upevniť mu ho. Spokojný sám so sebou nakoniec vyletel z drakovho chrbta do kopy snehu keď jašter začal poskakovať a mykať sa ako býk. "Ha! Ale je tam!" víťazoslávne Ein vykríkol s ústami plnými snehu a úplne modrými perami a prstami. Fakt, že mu to sedlo dal obrátene mu nejako zdá sa unikol.

Odpoveď na skonštatovanie, že draka skrotil on, úplne ignoroval. Vedel svoje. To bola čisto jeho zásluha. Boli by tu teraz bez tej ryby? NIE! Och, aký je len úžasný. Keď to porozpráva na Berku, všetky slobodné ženy mu budú bozkávať svaly.
Chvíľu sledoval mladého Jazdca, ako sa snaží dať na draka sedlo, ale keď sa mu to desať minút nedarilo, Snoplivec si otrávene vzdychol a hneď na to si zívol.
"Dúfam, že ten drak za to stojí," zavrčal. Bol premrznutý až do špiku kostí, hlavne že chlapčiatko malo čas na zábavu. Jasné, veď sa bavte, ja mám čas... pomyslel si.
"Pohni sa, už ti to fakt trvá!" zakričal na neho po ďalších desiatich minútach. Na nešťastie mu to trvalo ešte ďalších desať minút a keď bol konečne hotový, drak mal sedlo naopak.
Snoplivec si plesol rukou po čele. "Thor pri nás, s takým idiotom!" zamrmlal, podišiel k drakovi a natiahol k nemu ruku. Samozrejme, že nemal Škyťákove šťastie, ale bol krásny, mladý...drak si určite dá povedať...

Ein Snoplivcove hundranie úplne prepočul. Mal predsa na práci lepšie veci no nie? Keď sa už zase pozviechal na nohy bol úprimne dosť vyčerpaný. Na dnes mal toho až až. Ak padne ešte raz pravdepodobne sa odmietne zase postaviť. Bolo to únavné. Zrak mu padol na Snoplivca, ktorý sa približoval k ľadovému drakovi s vystretou rukou. "Čo to robíš? Tiež chceš miesto ruky hák?" zazubil sa na neho chlapec. Drak stál na mieste a sledoval ho a keď to už už vyzeralo, že sa ho Snoplivec dotkne, odskočil bokom a švihol chvostom po jeho nohe rovnako ako to predtým urobil Einovi v snahe Snoplivca zhodiť. Očividne sa jašter domnieval, že sa ešte stále hrajú. Len s tým rozdielom, že bol teraz na rade Snoplivec a Ein má prestávku.

Snoplivec sa samozrejme nedal chlapcovými rečami odradiť, asi si až príliš veril. Tesák zatiaľ postával vzadu a sledoval, ako biely drak jeho Jazdcovi podkopol nohy. Keby sa vedel smiať, asi by sa už váľal po zemi. On však len vychrlil z tlamy oheň na znak smiechu a Snoplivcovej potupy.
Zo zeme mu Jazdec venoval nahnevaný úsmev a pomaly sa pozbieral.
"Veď ja ti ešte ukážem!" zakričal, postavil sa na nohy, oprášil sa, a hrdo sa zase vybral pomalým krokom vpred.
Znova natiahol ruku, aby zopakoval svoj pokus a prikročil k drakovi.

Ein sledoval ako drak nadšene poskočil a rozbehol sa po klzkých skalách opačným smerom než akým sa k nemu blížil Snoplivec. Chlapec tam len postával a zmätene sledoval správanie obidvoch. "Teraz vážne, o čo sa to snažíš?" naklonil hlavu nechápavo na stranu. Rovnaké gesto urobil aj ľadový jašter, lenže úplne nezávisle od chlapca. Drak sa očividne čudoval, prečo sa k nemu ten podivný človiečik nerozbehne. Hrajú sa predsa, alebo nie? Z drakovej prespektívy to bolo nadmieru čudné, aby sa za ním Snoplivec nerozbehol. Ako ho chce takto chytiť? Jašter zareval, napoly začudovane a napoly nespokojne. Heh, akoby naňho kričal, že s ním nie je sranda, zasmial sa v mysli Ein absolútne netušiac, že pravdepodobne drakove pocity dosť presne odhadol. "Nemusíš potvoru ako je on najprv chytiť? Alebo...ona? Hej! Je to chalan či baba? AKo to spoznáš? Moment! Majú draci pohlavie? A pinďúra?" začal sa skŕčať a snažil sa pozrieť drakovi pod brucho.