Velký komplex jeskynní

Temný, místy až děsivý, to je obrovský komplex jeskyní, který najdete na Dračím ostrově. Pojí se na Bílé hory, a pod zemí se mohou táhnout i několik kilometrů dlouhé, dosud neproskoumané tunely. Tady nenarazíte na žádnou veverku či jelena, jediné, na co tu můžete narazit, je skupinka netopýrů, či několika dalším živočichům uzpůsobené na život v jeskyni.. Avšak, i přesto se tomuhle hrozivému místu nevyhli nekteré druhy draků, a díky tomu, jak je komplex jeskynní obrovský, vejdou se sem i celá hejna.
Když teda půjdete hledat svého draka právě sem, měli byste dávat pozor, neboť, zatímco nekteří draci lehce světélkují, ale naopak většina zvolila způsob skrývání se ve tmě, a nepozorovaně vás mohou sledovat, a ze zálohy dokonce napadnout. Proto si vždy berte s sebou nějaké světlo, nejlépe pochodně.
Taky by se nemělo zapomenout, jelikož jsme v jeskyni, stěny jsou stále vlhké, často se zde vyskytují různé podzemní prameny, a hlavně, je tady dost velká zima, proto si s sebou k nějaké té pochodni přibalte i teplý kabát.

Draci, ktorí tu žijú:

<<<Berk, náves

Deti nenamietali tak, že by sa nedali zvládnuť, takže o chvíľu boli už všetci vo vzduchu. Snoplivec si to očividne užíval najviac - zrejme sa nevedel dočkať, až bude mať svoj vlastný tým - dával Tesákovi príkazy na rôzne otočky, prevraty, saltá a ďalšie akrobatické kúsky. Chudák Ein za ním.
Po čase to začalo liezť na nervy aj Škyťákovi, takže približne v polovici letu svojho spoločníka uzemnil. Zvyšok cesty už bol pokojný.
Onedlho pristali na Dračom ostrove. Náčelník oznámil, aby nikto nezosadal.
Do komplexu jaskýň vošli pešo jedným vchodom na severe ostrova. Tam sa dohodol so Snoplivcom, aby vzal chlapca do Bielych hôr - zhodli sa na tom, že tam nájdu draka vhodného pre bielovlasého chlapca. A snáď ho už konečne uzemní, keď bude Dračím Jazdcom. Vzali aj jedno z troch pribalených sediel a Snoplivec, Ein a Tesák vyrazili.
Vo veľkej jaskyni, v ktorej sa ocitli, tak ostali už len štyria.
"Tak, partia, teraz máme za úlohu nájsť vám vhodných drakov. Pribalili sme aj sedlá, takže sa cestou domov budete musieť naučiť lietať. Nie je to nič ťažké a keby ste náhodou spadli, budeme vás istiť. Nie je isté, že sa ešte dnes vrátime, takže Tiren, tvojej mame pošleme správu. Očakávam, že Astrid nám každú chvíľu pošle jedného hrúzaka. Teraz sa rozdelíme, ja s Yträi pôjdem vpravo, a vy pôjdete vľavo. Čím skôr nájdete a skrotíte draka, tým skôr sa vrátime domov," prehovoril Škyťák a po tomto dlhom monológu sa vybral so svojou dcérou jednou chodbou, zatiaľ čo Rybinoha a jeho zverenec druhou.

>>>Biele hory (Snoplivec a Ein)

<<<Náves, Berk

Leteli sme vpredu, takže som žiaľ nemohla vidieť, ako Tesák a Snoplivec trápia Eina, ale potom, keď ich otec napomenul, som už prišla o všetku zábavu. Hm, nevadí.
Onedlho sme teda pristáli na Dračom ostrove a vošli sme na drakoch do jaskyne. Až tam som zoskočila. Odtiaľ tiež Snoplivec odletel. A našťastie so sebou vzal aj Eina. Dobre, aspoň bude ticho. Ale čo teraz?
Vypočula som si otcov preslov, na čo som dokázala zareagovať len naširoko otvorenými ústami. Ale...ale...ale...pre Thora, štrnásť rokov som chcela draka, tak mi to stále zakazoval a teraz ma odvlečie na nejaký ostrov a povie mi, že naspäť už poletím na vlastnom drakovi? Je on normálny?!
Ale čas namietať? Nie, ten mi neposkytol. Proste sa vybral bez akéhokoľvek ďalšieho slova pravou chodbou, medzitým zapálil fakľu a kráčali sme priamo ďalej.

<--
Po celou cestu ani na chvíli Tiren neotevřel oči, a stále se co nejpevněji držel Rybynohy a Flákoty. Ne že by se bál výšek, spíš se obával z toho, co by přišlo pak. Stále se přitom nějak snažil Rybynohu přesvědčit, že není zrovna nejlepší kandidát na Dračího jezdce, ale to už bylo moc pozdě.
Brzy přistáli někde u vchodu do obrovské skály, a když se Tiren konečně rozhodl otevřít oči, málem z toho pohledu sletěl ze sedla. Až přehnaně opatrně slézal ze sedla, aby se pokud možno nic špatného nestalo. Zrovna měl vcelku dobrý den, a tak již stál pevně na nohou, poslouchajíc Škyťáka.
"Mo-mo-moment! To jakó půjdeme do tý-tý... jeskyně?!" vytřeštil na náčelníka oči, a pak jen sklesle pozoroval, jak Ein se Snoplivcem odlétají kamsi do tmy. Kamkoliv by šel, ale zrovna do tmavé, hrozivé, studené a všelijaké jeskyně plných zdivočelých draků se mu v noci, a ještě k tomu za bouřky moc nechtělo.
Neměl na výběr, buť dovnitř hledat draka, nebo moknout venku. Protentokrát se mu zamlouvala druhá možnost, avšak byl skoro nedobrovolně odtáhnut do té jeskyně. Tápajíc ve tmě se Tiren snažil držet se u Rybynohy, který se nejspíše stal jeho průvodcem.
Pak ale přišla další špatná zpráva. Měli se ještě rozdělit, a bloudit v jeskyních jen po dvou, teda pokud se nemají počítat draci. Z otevřenou papulou Tiren zíral střídavě z Rybynohy na Škyťáka, a nakonec jen bezmocně následoval svého průvodce vstříc tmě.

<Náves na Berku
Všetky tie saltá a otočky Einovi neprospievali ani trochu. Akoby nebolo toho dosť, že ho prinútili urobiť si výlet na lietajúcom samovzniecujúcom sa plazovi. O malú chvíľu bola inokedy biela pokožka chlapca úplne zelená. Prisahal by, že sa mu črevá prevrátili a zauzlovali minimálne tri razy. A keď sa náčelník rozhodol uzemniť letca sediaceho pred ním už bolo neskoro. "Páni, kedy som jedol kapustu?" zabručal očividne úplne odrovnaný, keď sa mu podarilo identifikovať ten nechutný grc, ktorým pokrstil Snoplivcov chrbát. Je to kapusta, či? Na chvíľu zapochyboval nad svojou dedukciou, no v ďalšom rozmýšľaní ho prerušil ďalší kotrmelec jeho žalúdka, ktorý sa ešte očividne nespamätal. Ďalšia salva ale našťastie mierila bokom do šíreho mora, kde sa mala stať potravou pre rybičky. Keď konečne pristáli na ostrove v Einovi nezostali už takmer žiadne sily na to robiť zo seba blázna a miesto toho sa pokúsil aspoň posledný raz presadiť si svoje. "Na žiadnom drakovi, čo pľuje oheň, jazdiť nebudem!" Vyzeralo to však, že naňho všetci zvysoka kašľali a rozhodli sa ho ignorovať. Alebo nie? Nakoniec sa s ním Snoplivec od partie oddelil a na Einovu veľkú smolu už opäť boli vo vzduchu. Radšej by som bral tú jaskyňu. Pomyslel si, no očividne možnosť výberu nedostal. "Myslel som to vážne. Neznášam oheň. Kým draky chrlia oheň je nemožné aby som na niektorého dobrovoľne nasadol!" Snažil sa to ešte raz keď bol sám so Snoplivcom.
>Biele hory

V pravej chodbe bolo zvláštne ticho.
"Bezzubý, vieš, čo máš robiť," náčelník mal samozrejme na mysli, aby pomocou echolokácie zistil, či v okolí nie sú draky. Drak tak urobil, ale žiadnu prekážku v ceste nemali. Tak sa zdá, že tak skoro v komplexe žiadneho draka nenájdu.
"Keď som tu bol prvýkrát, môj otec sa snažil zabiť kráľovnú, ktorá tu bola. Dúfam, že ja jednám lepšie," uchechtol sa, aby prerušil ticho medzi ním a dcérou.

Naopak v ľavej chodbe boli počuť strašidelné zvuky škrabania. Čím to bolo? Nikto z nich to nemohol tušiť, ale šiel za nimi drak. Či skôr dračica, čo sa snažila svoj domov ochrániť strašidelnými zvukmi.
Rybinoha sa tváril vystrašene, krčil sa a modlil, aby na nich niečo nezaútočilo.
"Môj drahý Thor, prečo som ja len neostal na Berku," divné zvuky sa rozliehali celou jaskyňou a Tirenov spoločník tak o chvíľu visel na Flákote so strachom v očiach.
"Choď sám! Choď sám, ja ďalej nejdem!" vykríkol a v jaskyni sa odrazu ozval rev.

Cesta šla chvíľu ticho a pokojne. Potom otec prikázal Bezzubke, aby niečo urobila. Vydala zvláštny zvuk a jaskyňou sa rozľahlo fialkasté svetlo. Otec mi o tom už hovoril, ale nikdy som to nevidela na vlastné oči.
"To je tá ech-nolo-ktá-cia?" vyhabkala som zo seba. Jasné, ten názov som určite doplietla. Bol na mňa proste zložitý. A už dlho som ho nepočula. Ach, to nevadí, snáď ma otec opraví.
Potom mi povedal, aká bola jeho prvá návšteva. Pokývala som zamyslene hlavou. "Myslíš Dračiu kráľovnú, však? Taká, aká je u Ohnivákov. Na ich ostrove. Hm, tá by sa mi páčila," podľa Lexikonu, ktorý sa mi raz podarilo ukradnúť z Veľkej siene, som sa dočítala len málo, ale kresba Ohnivej kráľovnej sa mi veľmi zapáčila. Na prvý pohľad mi učarovala. Ale...asi by som o nej nemala vedieť. Lexikón je predsa prístupný len pre Dračích Jazdcov, nie?
Kráčali sme teda nerušene ďalej. Vyzeralo to tak, že tu na žiadneho draka nenarazíme.

Jak šli mlčky tichou jeskyní, ze zhora na Tirenovu hlavu občas dopadaly studené kapky vody. Vlastně, vůbec tu celkově byla nějaká zima. Šel v zádu v dostatečný vzdálenosti za Flákotou, kde se třásl, a pokaždé, kdykoliv uslyšel ať už sebemenší zvuk, zastavil se a poslouchal, zdali se něco neblíží. Přeci jen, nechtěl skončit ve spárech nějakého naštvaného draka jen proto, že vstoupili na jeho píseček.
Jak taky Tiren brzy zaznamenal, Rybynoha též nebyl ve své kůži, celý se třásl, ale nejspíše to jenom zimou nebylo... Tak dál postupovali hlouběji a hlouběji do jeskyně, jen s malým plápolajícím světlem vepředu, a ušima nastraženýma, kdyby náhodou...
Až moc pozdě si Tiren uvědomil, že mimo jejich vlastních kroků, slyší i jakési škrábání do skály. Potichu přiběhl k Rybynohovy, a své poznatky mu šeptem oznámil, přičemž se stále ohlížel, zna se mu něco nechystá skočit na záda. Ale jeho průvodce byl už tak vyděšený, až nakonec chtěl v místě, kde zrovna stáli zůstat, a poslat Tirena samotného hledat draka.
"A-a-a... nebylo by lešpí se vrátit a-a..." zbytek ani už nestihl doříct, neboť vzápětí se odkudsi ozval ohlušující řev, který byl až nebezpečně blízko. Tiren zůstal strnule stát, a po očku se podíval po Rybynohovy. "My-my-myslím, že jsme to-toho draka našli"

Bezzubý sa znova postaral o zaistenie bezpečnosti, ale tentokrát niečo zachytil. Pozrel na svojho Jazdca znepokojivým pohľadom a vydal zvláštny zvuk podobný nejakému morskému tvorovi. Na takéto zvuky bol Škyťák už zvyknutý. Nočný bes nimi komunikoval.
"Čo sa deje, braček? Našiel si niečo?" Bezzubý sa pozrel smerom, ktorým kráčali, akoby mu chcel dať najavo, že majú pokračovať.
"Som z neho zmätený a to spolu jazdíme už nejaký ten piatok," náčelník sa poškriabal na hlave, ale draka nasledoval presne tak, ako chcel.
"Je to echolokácia, ale áno, presne to to bolo," opravil dcéru s úsmevom a bez váhania pridal do kroku, pretože sa zdalo, že sa pomaly blížia k obyvateľovi týchto chodieb.
"Hm, odkiaľ vieš o Ohnivákoch?" na čele sa mu vytvorili vrásky, akoby sa snažil spomenúť si, kedy dievčaťu o týchto stvoreniach rozprával. Ale nebol čas premýšľať. Žiariaci čierny drak im už stál v ceste.

Zvláštne zvuky stále neustávali ani po dračom reve. Znel tak blízko, všetko znelo tak blízko. Akoby ho mali za chrtom. Ale do ktorejkoľvek strany sa otočili, nemohli vidieť nič. Flákota im posvietila tiež, aj keď mali fakľu, ale v jaskyni nič nevideli. Dračica bola pri tom len dobre ukrytá na strope. A pohybovala sa chodbami rýchlejšie, ako vikingovia a Flákota, takže zvláštne zvuky zneli vlastne všade. A drak bol stále niekde inde.
"Vrátiť? O drakoch nič nevieš! Už nás má!" kričal frustrovane mladý Jazdec. Vyzeralo to tak, že o chvíľu naozaj ujde, ale nebolo jasné, ktorým smerom.

Kráčala som stále vedľa otca. Bola som presvedčená, že sa nebojím, kým nezačal Bezzubý vydávať tie svoje zvláštne rybacie zvuky. Potom ešte otec vyhlásil, že mu nerozumie a odrazu mi po chrbte prechádzali zimomriavky. Okrem toho som nemala práve najlepší pocit. Zomkol ma ako okovy a zvieral pevne moje vnútro. Cítila som sa zvláštne.
"Echolokácia," zopakovala som na jeden nádych. Konečne som to vyslovila správne. "To máš super, že máš draka s takou výhodou. Škoda, že ich nie je viac," poškriabala som Bezzubého na krku.
Keď padla otázka ohľadom Ohnivákov, zahryzla som si do pery. Ups, a čo teraz? Čo mu mám povedať?
Na šťastie ma prerušilo vrčanie čierneho draka. Lenže keď som dvihla hlavu, uvedomila som si, že to nie je Bezzubý, kto vrčí, ale druhý čierny drak. Samotný Ohnivák. Spomeň čerta...

Dobře, dobře, dobře... právě jsme uprostřed nějaké obrovské jeskyně, průvodce jaksi není ve své kůži, a za krkem máme jeden velký Problém s velkým P, který ani nevidíme. Víc horší to být ani snad nemůže... no co, tak to dopadá, když se někdo rozhodne svěřit mi draka. Tiren se narozdíl od svého společníka alespoň snažil se uklidnit. Musí tu být nějaká úniková cesta, jsou v jeskyni, tunelů tu bude určitě habaděj.
"Vždy-ždycky se něco na-najde..." Tiren stále strnule sledoval temnotu před sebou, a jen přidušeně svýmu průvodci obhajoval svůj návrh o prchnutí z jeskyně. Při každém nejmenším zvuku, který drak vytvořil, sebou Tiren lehce trhnul, Problém byl všude, a vypadalo to, jako se je snažil obklíčit. Možná jsou ty Problémy rovnou dva Uvažoval nad rychlostí jejich pronásledovatele, a nevědomky nového dračího společníka předběžně pojmenoval. "Kdybychom se pomalu sunuli tam-tam, někam stá-le dopředu, ňákou boční uličkou bychom mo-mohli prchnout" stejným hlasem přednášel Rybynohovy svůj právě-vymyšlený plán.

V jaskyni napravo bolo to šťastie, že drak sa rovno ukázal. Pretože strašiť nevinných budúcich Jazdcov, alebo Jazdcov s narušeným psychickým zdravím určite nebolo nič príjemné. Ako by aj mohlo?
Obrovský čierny drak vyplazil jazyk a z plného hrdla zareval. Bezzubka mu na to odpovedal zavrčaním, na čo poslušne sklonil hlavu. Pred alfa drakom mal každý šupinatec sklonenú hlavu, bez ohľadu na plemeno. Okrem mláďat.
To, že sa drak podvolil však neznamenalo, že sa nechá tak jednoducho skrotiť, takže Škyťák už vyťahoval rybu zo sedlovej brašne. "Yträi," zašepkal a hodil dievčati rybu. Veril, že pod jeho kontrolou skrotenie tohto draka zvládnu.

Rybinoha bol absolútne vystrašený na akýkoľvek pohyb, takže strnulo stál na mieste, triasol a drkotal zubami. Práve tento zvuk rozčuľoval dračicu zo všetkého najviac. Potichu zavrčala, ale znelo to, akoby im doslova dýchala na krk. Taktiež že áno, ale pokiaľ sa ktokoľvek za drakom obzrel, už bol zase preč. A odrazu stál pred Tirenom v celej svojej kráse.

Místo odpovědi k Tirenovy doputoval od Rybynohy jen slabý zvuk cvakání zubů, což draka slyšitelně vyprovokovalo ještě více, a teď dokonce Tiren cítil, jak mu Problém doslova dýchá za krkem. Chtěl se otočit a majznout toho neviditelného draka něčím po hlavě, avšak právě ulovený, ještě vlhký kámen se roztříštil o nejbližší kamenou zeď. To asi nebyl ten nejlepší nápad došlo mu vzápětí.
Nevšímaje si stále vyděšeného výrazu Rybynohy, se pomalu otočil zpět, aby si mohl alespoň nabrat ze země zásobu palebné síly, pro všechny případy, ale než se stačil sehnout pro další šutráky, před ním se konečně zjevyl onen strašlivý drak. Nejspíš mu přibyla v jeho knize s názvem "Zamordovat" další obět, neboť upřeným pohledem drak civěl právě na Tirena, teda tak mu to aspoň připadalo. Jó, kameny všechno asi nevyřeší...
První co Tirena napadlo, bylo dát ruce vzhůru, přičemž mu všechny jeho posbírané kameny dost hlasitě popadaly na zem. Omluvně se podíval na Rybynohu, a pak na draka, a už věděl, že pokud se nad nimi Problém nesmiluje, dobře to neskončí.
"Pst, hej..." šeptl směrem k Rybynohovy, snažíc se hýbat co nejméně "...ne-nemáš v rukávu něja-jaké eso? Celkem by se teďka ho-hodilo"

Dĺžka letu by mu vôbec neprekážala, kebyže sa nemusel báť, že z draka spadne.
Bezzubý letel naozaj hladko, no Alex proste nebol na lietanie zvyknutý. Celý čas bol celý stŕpnutý a sotva dýchal, pretože mal dojem, že stačí jeden malý pohyb a zletí z draka dole. Aj preto bol naozaj rád, keď konečne pristáli. Rýchlo z Bezzubého zliezol, no vedel, že si na to bude musieť jednoducho zvyknúť. Veď čoskoro získa vlastného draka.
Kráčal tesne za Škyťákom a keď sa ocitli pred križovatkou ďalších chodieb, poobzeral sa. Jaskyňa vyzerala naozaj obrovská a kebyže majú takú aj na Berku, skúma ju od rána do večera. Všade naokolo vládla mierna tma, no ako to v jaskyniach býva, čim pôjdu ďalej, tým ťažšie budú vidieť pred seba.,,Dobre" odpovedal na slová náčelníka a na moment sa zamyslel. Bolo mu jasné, že môže trvať dlho, dokým na nejakého skrilla narazia. Aj keď pôsobil pokojne, v duchu sa už nevedel dočkať. Obyčajne by bol taktiež zhovorčivejší, no nechcel, aby pôsobil nezodpovedne a tak by si to možno aj náčelník s tým drakom rozmyslel.

Cesta trvala na jej pomery až príliš dlho. Navyše sedieť na drakovi, ktorý vzplanie kedy to uzná za vhodné, je vôbec nepripadalo bezpečné. Ani nejako extra pohodlné. Nedalo sa sedieť tak dlho - proste potrebovala zmeniť polohu, lenže žiadna iná ako po sediačky proste nepripadala vhod. Musela teda len vydržať.
Keď zbadala pomedzi veľké rohy a cez plece toho otravného vikinga Dračí ostrov, bola nadšená tým, že z toho draka konečne zlezie. Nikdy by si nemyslela, že lietanie je také otravné. Vždy, keď lietala s rodičmi, to bol úžasný zážitok. Teraz to bolo o ničom.
Škyťák pristál o niečo skôr, než Snoplivec, čomu Yträi veľmi nerozumela. Prečo nepôjdu s nimi? Jej otec by jej skôr pomohol nájsť aj skrotiť draka. Ako by mohla dôverovať niekomu tak namyslenému, ako je on? Yträi by sa stavila, že keď príde na lámanie chleba, stiahne chvost a bude utekať, akoby ho naháňalo stádo jakov.
Ale teraz to bolo fuk. Konečne zosadla z draka - teda nie zosadla. Z Tesáka zliezala prvýkrát a tak to aj dopadlo. Na zemi sa rozpleštila ako hnilá hruška. A Jazdca to vôbec netrápilo. Pozbierala sa zo zeme a bez ohľadu na to, ako dopadlo jej zliezanie z draka, sa ponaťahovala, akoby sa nič nestalo. Potom sa už bez slova vydala za Jazdcom.

Vchod do jeskyně se jakoby uzavřel, nyní Škyťáka, Bezzubku a Alexe obklopovala skoro dokonalá tma, proto náčelník z batohu brzy vytáhl dvě pochodně, obě nechal Nočního Běse zapálit a poté jednu z nich podal Alexovi. Konečně se dalo vidět na alespoň krok, a tak se všichni tři pomalu dostávali čím dál hlouběji do jeskyně.
Dlouho se však neobjevil žádný drak, a rozhodně už vůbec žádný Skrill, jako by jeskyni snad nikdo neobýval. Škyťák však moc dobře věděl, že buď se jen obyvatelé jeskyně zrovna v tomto tunelu nevyskytují, nebo se jim zatím pouze vyhýbají. Tak či tak, náčelník nařídil svému drakovi, aby vyslal zvukovou echolokaci, zda se před nimi přeci jen neskrývá nějaký drak. Tunelem se rozvučněl podivný zvuk, který Alex zcela jistě slyšel poprvé. Bezzubka však jen záporně zavrtěl hlavou.
„Budeme muset nejspíš zajít ještě mnohem hlouběji, abychom narazili vůbec na nějakého draka.“ pokrčil náčelník omluvně rameny. „Rozhodně se ale nevzdáme tak lehce!“ kývl hlavou na Alexe a pokračovali dále.
Netušili však, že již notnou chvíli je někdo sleduje. Zatím si však držel odstup, a jen se plížil v jejich šlépějích.


Narozdíl od Škyťáka si Snoplivec tak trochu s sebou zapomněl pochodně, naštěstí ale měli s sebou draka, co dokáže vzplanout. „Tesáku, můžeš...?“ ani nemusel doříct otázku a drak už byl celý pokrytý plameny. Jen po očku kouknul na Ÿtrai, jak reagovala. Ostatní totiž většinou užasli nad tím, jak byli s Tesákem sehraný tým. Tedy, alespoň si to myslel.
„...tak ty si chceš ochočit Ohniváka, co?“ začal mluvit jakoby nic, když šli temným tunelem. „To já jsem měl čest se samotnou královnou Ohniváků!“ nemohl si ujít příležitost povyprávět někomu o svých dobrodružství z mládí. Nehledě na to, zda ho vůbec Ÿtrai poslouchá, začal: „To jsme zrovna byli na Dračích hranicích, když tu náhle, přiletěla královna až ze svého ostrova, aby nás, Snoplivce a Tesáka žádala o pomoc. Samozřejmě, že jsme neotáleli a rovnou letěli za ní. Mimochodem, letěli i všichni ostatní z Prvních dračích jezdců, ale to je jen taková drobnost, byli totiž jen záloha, zatímco my taková předloha. A když jsme se...“ Snoplivec mluvil a mluvil, popisoval, jak on s Tesákem sami zachránili královniny malé dráčky před strašlivým jeskyním drakem, co si je chtěl dát k obědu, tedy, dost si starou příhodu upravil podle svého.
Ovšem, jak vyprávěl, nevšiml si, že se země pod nohama začala nějak podezřele otřásat. Něco se blíží, a to něco byla jedna Plíživá smrt, co si to kopala svůj tunel.

//jsem si zrovna shlédla díl ze seriálu, jak tam zachráňovali královnu Firewormů a její drášky :3

Ako tak kráčali hlbšie a hlbšie začala ich obklopovať desivá tma.
Sem tam Alexovi preletel tesne nad hlavou netopier, no väčšina obyvateľstva jaskyne sa im akoby vyhýbála. Popravde, nemal im to vôbec za zlé a keby on bol na ich mieste, tiež by sa ukrýval.
Zobral si od Škyťáka fakľu, ticho sa mu poďakoval, poobzeral sa a bol rád, že si znova vidí pod nohy. Pozoroval Bezzubého a keď sa tunelom rozozvučnel divný zvuk, fakľou si posvietil tým smerom.,,Aj vy ste počuli ten zvláštny zv..." zarazil sa, lebo náčelník na neho vôbec nereagoval a tak si Alex pomyslel, že zrejme ho naozaj nepočul a bolo by sa ho teda zbytočné pýtať...alebo...to bolo niečo čo poznal a nelámal si nad tým hlavu. ,,Ale nič. Asi sa mi to len zdalo" no napriek tomu čo povedal, nemohol prestať na to myslieť.
,,Jasné. Poďme!" ani on sa nemal v pláne vzdať sa, veď jaskyňa mala obrovské rozmery a oni prešli sotva kúsok. Pokračoval vedľa neho, netušiac, že ich niečo sleduje.

Akosi zabudla na to, že v jaskyni bude tma, takže si to spoločne so Snoplivcom nakráčali dnu, akoby sa nič nedialo a až potom si obaja uvedomili, že si nevidia pod nohy. Na začiatku jaskyne im cestu osvetľovalo slnko, ale aj to útroby veľkej diery v kameňoch onedlho pohltili.
"Uhm," odpovedala tak nejak automaticky na Jazdcovu otázku, na ktorú i tak všetci vedeli odpoveď, a sledovala, ako sa Tesák zapaľuje. Isteže, na čo by im len boli pochodne? Veď Pán Dokonalý má draka, ktorý celý vzplanie. Ale predvádzať by sa nemusel. Netvárila sa tým nijak ohromene, nebol jediný Děsovec na Berku Vedela, čo dokážu. Takže nad tým len prekrútila očami a hoci bolo svetlo za ňou, rozhodla sa ísť prvá. Proste za inštinktom, ako to robila stále. Verila mu viac, než svojim zmyslom.
"Ale jo, jasné," síce jej nechýbala úcta ku starším, ale Snoplivec do tejto skupiny nezapadal. Dokonca ani pohľad na to, že má draka ju k tomu nedokázal prinútiť. Dovolila si k nemu proste viac, než by si to dokázala u dospelého predstaviť. Všetko to aj tak púšťala jedným uchom dnu a druhým von, jeho historky boli horšie než keď sa k reči dostal Johann II.
"Pšt," pokúsila sa zrazu zastaviť Snoplivcovo tlachanie, pretože čosi začula. Alebo horšie. Zacítila. Sklopila zrak. Kamienky pri jej nohách na zemi vyzerali, akoby sa chystali rozbehnúť poriadnu párty. "Niečo sa blíži," zašepkala. Zem pod jej nohami sa roztriasla. Odin stoj pri nás.

Keďže tunel po ktorom šli bol rozsiahly a nemal skoro žiadne skalnaté výbežky, diery v stenách či iné tajné zákutia, bolo mu jasné, že tu určite na draka nenarazia. Rátal s tým, že v týchto jaskyniach je tých drakov veľmi veľa a aby sa ukryli pred ostatnými, obývajú tie časti, kde sa nachádza mnoho miest na schovanie. A vylezú len vtedy, keď majú prázdny žalúdok či si chcú popreťahovať krídla. Zakrátko sa znova ocitli na rázcestí, pred nimi tri tunely a tak ďalšie rozhodovanie, ktorým smerom sa vydajú.
Bezzubý rovnako ako predtým skontroloval tunely a v tom momente sa tunelmi rozľahol ten zvláštny zvuk, ktorý počul aj predtým. Na sekundu ho napadlo, že by to mohla byť nejaká ozvena spôsobená echolokáciou, potom si však niečo uvedomil. Keď sa prvýkrát ocitli na križovatke a Nočný bes preskúmal chodby, nič také nepočul. Musí to byť nejaký drak, ktorý sa vyhol echokolácii pomyslel si, no napokon túto možnosť taktiež zamietol. Náčelník by na to určite reagoval a predsa by ten drak nebol v takmer každej chodbe.
Škyťák mu dal možnosť aby on vybral, ktorým smerom budú pokračovať a zamyslel sa. Vedel, že najrozumnejšie by bola tá, ktorá vedie smerom dole. Človek by povedal, že keď tam sú pravdepodobne obrovské jaskyne a ďalšie chodby, určite tam budú aj draci. A posledná znela, že cesta bude ako doteraz, len holá chodba, ktorá sa znova rozvetvuje.
,,Vyberám si tú, čo vedie hore. Ak by nikam neviedla, stále sa môžme vrátiť a vydať sa tou smerom dolu. V tej smerom hore by mohli byť nejaké diery v stene a pretože je cesta užšia, votrelec by nemal šancu proti drakovi, ktorý sa na neho vyrúti z boku. Taktiež mnohé takéto tunely majú komíny, ktoré vedú priamo smerom na povrch a pre skrilla, ktorý vyhľadáva búrky by bol taký komín ako stvorený" zamyslel sa a pretože voľba bola na ňom, nečakal na súhlas a zamieril si to tým smerom. Tesne pred vstupom do chodby počkal na Škyťáka, aby išiel prvý, predsa s Bezzubým po ruke budú vedieť či sa v pred niečo nachádza a vyhnú sa tak prekvapeniu zo strany drakov.

Zmysli neklamali. Zem pod jej nohami sa čochvíľa prestala triasť a ona tým pochopila, že Plíživá smrť je teraz na povrchu. Teda lepšie povedané niekde v tuneli, ktorým prechádzali.
Chcela namietať, keď jej Snoplivec povedal, že je vysadí na draka, ale nemala príležitosť. Plamene z jeho tela zmizli a to bola šanca, aby ju Jazdec vzal a vyložil na neho.
"Hej, počkaj!" to už sa ale Děsovec pohol. Na to ale nebola pripravená. Rozhýbal sa príliš rýchlo. Zakolísala sa a už letela k zemi. Vôbec nemala pocit, že padá. Bola ako otrasená. Myslela si, že je stále na Tesákovom chrbte. Ale keď dopadla na zem, všetko si uvedomila. Z úst jej unikol všetok vzduch, takže nemohla ani zakričať o pomoc. Ale Plíživú smrť nikde nevidela. Pravdepodobne prefrčala za drakom a ju si ani nevšimla. Alebo sa vráti.
"Po-pomoc," zašepkala, ešte stále ležiac na zemi. Dych sa jej s rýchlym nadvihovaním hrudníka konečne vracal, ale bolo dosť pravdepodobné, že si udrela krk a ochromilo to nejakú časť jej tela - nemohla totiž vstať.

Nedalo sa zistiť či náčelník s jeho výberom súhlasí alebo nie, tak či tak sa vydali smerom po ceste, ktorú zvolil.
Skúmanie temnej jaskyni, šplhanie po úzkych cestičkách či divné zvuky, ktoré sa sem tam rozliehali v tuneloch mu prišli ako väčšie dobrodružstvo, než ten zážitok s lovcami v lese. Dúfal, že niekedy v budúcnosti budú môcť so svojím drakom preskúmať rôzne ostrovy, na ktoré by sa inak nedostal. Zaujímalo by ma, ako sa darí Yträi a Arlete spomenul si na tie dve a rozmýšľal či sa im už podarilo naraziť na draka, ktorého si vybrali v lexikóne.
Nasledoval Škyťáka a pomaly postupovali stále dopredu. Aj keď ho náčelník na zákerné miesta upozornil, vďaka ktorým by mohol krásne skĺznuť späť na začiatok, teda ak by nebolo Nočného besa za ním, spoliehal sa hlavne na seba. Veď koľkokrát sa už šplhal po daždi po skalách? Už sa to ani nesnažil počítať.
Po chvíli si začal všímať trhliny v stene. Mohla by ich spôsobiť voda, vďaka ktorej aj hrozilo, že sa každú chvíľu môžu pošmyknúť, no to by tu musela byť hotová záhrada stalagmitov. Inštinkt mu napovedal, že niečo nie je v poriadku a potvrdil mu to zvuk odkopnutých kamienkov. ,,Niečo ide za nami" ticho poznamenal a hneď na to ich Bezzubý upozornil na ich prenasledovateľa zavrčaním. Alex sa obzrel a snažil sa za drakom rozoznať nejakú siluetu.

Ležať paralyzovaná na zemi, keď niekde blízko mohla byť Plíživá smrť, pre ňu naozaj nebola žiadna sranda. Dýchala prudko - dych sa jej konečne vrátil. Ale i tak nekričala - vedela, že nemusí privolať len Snoplivca.
Ale on na ňu nezabudol! Zbadala rozžiareného Tesáka a na tvári sa jej usadil úsmev. "Som tu dole!" pokúsila sa ho privolať, do cesty sa mu postaviť nemohla. Cit sa jej pomaly vracal, ale len do končekov prstov a to nestačilo. Myslela, že sila mysle bude stačiť na to, aby sa postavila, ale mýlila sa. Jediné, čo jej mohlo pomôcť, bol čas. A preto len čakala. Pokiaľ sa nad ňou Jazdec zľutoval a vzal ju na draka, nezabudla mu vynadať.
"Ako si to len predstavuješ nechať ma ležať tak dlho na zemi?! Čo ti to tak trvalo?! Pre tvoje šťastie dúfam, že si aspoň našiel Ohniváka!" pustila sa do neho pekne zostra. Ruky sa jej trochu rozhýbali, tak sa aspoň pridržiavala sedla, aby náhodou zase nespadla. Škoda, že sa ešte nehýbali natoľko, aby mu mohla vylepiť. V tomto by na vek vôbec nehľadela. Mal na starosti dávať na ňu pozor. Nebol schopný ani toho, ako by jej mohol pomôcť skrotiť draka? Veď je úplne nemožný! Ešte si ublíži viac než teraz a jediné, čo potom dostane, bude úder kladivom do hlavy, keď sa to jej otec dozvie. Radšej už nech nájdu nejakého Ohniváka, ktorého by si mohla skrotiť, aby mohli letieť späť na Berk.
"Veď teraz nebudem schopná ani chodiť! Ešte aj drak sa mi bude smiať, ak od teba už teraz všetky nezutekali!" dodala ešte naštvane. Napadali ju horšie slová, ktorými by mohla vystihnúť jeho chovanie, ale tie si už radšej nechala pre seba. Myšlienka, žeby sa mala ešte viac rozčúliť, ju zastavila. Načo si míňať nervy na niekoho, ako je on? Pri tréningu vlastného draka ich bude určite potrebovať trochu viac.