Velký komplex jeskynní

Škyťák kývl na Alexe. „Ano, někdo nás sleduje.“ šeptem mu potvrdil jeho teorii. Ať už to byl jakýkoliv drak, s jakýmikoliv úmysly, už to nemohl Škyťák nechat jen tak být. Třeba to byla ta Plíživá smrt, co nejspíše vykopala tento tunel, nesl totiž úplně všechny znaky po takovém drakovi.
„Drž se za Bezzubkou.“ Nařídil chlapci náčelník, s tím vytáhl svůj ohnivý meč, obešel Nočního Běse a částečně se skryl za rohem zatáčky, kde právě byli. Drak, nebo cokoli, co je sledovalo ale poznal, že zastavili, a též zvuky odkopnutých kamínků ustaly. Vypadalo to, že je celkem chytrý, až moc chytrý na Plíživou Smrt. Náčelník tedy mohl tuto teorii zavrhnout.
Nojo, ale jak ho obelstít? „Hej, Alexi, Bezzubko, kopejte do kamínků a dělejte, že chodíte, třeba to našeho pronásledovatele zmate!“ Šeptem jim navrhl. Bezzubka na nic nečekal a začal přešlapovat na místě, možná trochu přehnaně.
A měl pravdu. Pronásledovatel si myslel, že se jejich skupinka opět vydala na cestu, a tak na nic nečekal a vyšel za nimi. 
Ani ne za dvě minuty se v zatáčce objevil obrys nějaké ostnaté hlavy. Bylo ale příliš pozdě na útěk, když drak zjistil, že to byla pouze léčka. Škyťák skoro vyskočil ze svého úkrytu, zapálil svůj meč a ladně s ním kmital před drakem. Ten se nejdříve na lidi zmateně a celkem nazlobeně podíval, ale brzy se nechal omámit pohyby ohnivého meče. Aby toho nebylo málo, Škyťák v mžiku vyměnil nástavec, obklopil se zeleným plynem Zipáka a pak ho jiskrou zapálil. Drak jen na něj dále zmateně zíral, ale už se jich nebál, ani nepřemýšlel o útoku. Líbili se mu ti panďuláci.
Až teď si všichni mohli všimnout, že to byl Skrill. Škyťák se jen s úsměvem ohlédl po Alexovi a rukou ho pobídl, aby k němu šel. Sám pomalu natáhl ruku ke Skrillovi aby ho ochočil. Nejdříve vypadal, že to s ním tak lehké nebude, když chňapl po Škyťákově ruce, ale jak se ho dotkl, skrotl úplně. Náčelník to s draky opravdu uměl.
Když se k němu přiblížil Alex, Škyťák mu vzal jedno jeho ruku, pomalu, ale jistě jí vyměnil za tu svou. A Skrill poprvé pohlédl do očí svého nového Jezdce.
//od teď již můžeš hrát za svého draka a přidat si ho do svého profilu  


Tesák letěl celou cestu zpátky pokrytý plameny, aby Snoplivec mohl snadněji Ÿtrai nalézt. Doufal, že se jí nic vážného nestalo. Nebo aby nenarazila na další Plíživou smrt. Naštěstí jí uslyšel, jak na ní vola ze zdola, a tak si mohl oddechnout.
„Jsi v po-“ přišel k ní, když s Tesákem přistáli. Dostal však jen vynadáno, což se mu ani trochu nelíbilo.
„Tak zaprvé, mladá dámo, ke starším by ses měla chovat s větší úctou!“ S povýšeným výrazem si překřížil paže. „Za druhé, pokud sis nevšimla, jsem měl za zády stále Plíživou smrt, ale naštěstí se mi ji již podařilo zahnat.“ jen se pousmál. „A za třetí... No, víceméně ano, ale zda tam na tebe ještě čeká, to ti říct nemohu.“ ušklíbl se na ni. 
„No tak honem honem, vstáváme!“ popohnal ji, když stále ležela na zemi, a bez varování jí uchopil a postavil na nohy. „Třeba ještě Ohnivák jeden neutekl moc daleko!“

Postavil sa za Bezzubého a napätý čakal, čo sa bude diať. Avšak ako zastali, zostal stáť na mieste aj ich prenasledovateľ, ktorý bol naozaj inteligentný. Keď, ale začali kopať do kamienkov, nechal sa oklamať a pokračoval v chôdzi. Alex sa díval na miesto, kde sa chodba zatáčala a z tadiaľ sa vynorila hlava draka.  úžasom pozoroval čo všetko Škyťák robí a až neskôr rozoznal, že ide o Skrilla. Keď mu Náčelník naznačil, aby prešiel k nim, s miernymi obavami si to namieril k nim. Chytil ho za ruku a než si stihol uvedomiť čo sa deje, dotýkal sa skrilla.
Zdalo sa mu, že čas sa neskutočne vlečie. Drak sa mu díval do očí a bol to neskutočný pocit, ktorý by Alex s ťažkosťami vedel opísať. Napokon pomaly ruku stiahol k sebe a pousmial sa.,,Shadow. Bude sa volať Shadow" rozhodol sa a zdalo sa, že skrill pred ním s tým súhlasí. Potriasol hlavou a až teraz si jeho jazdec vlastne uvedomil, že má biele ostne ako on vlasy. Pomaly sa otočil k Škyťákovi a veselým tónom povedal:,,Vraciame sa" no skôr než sa stihol vôbec pohnúť, schytal to chvostom do brucha. Nestihol sa spamätať a už vysejúc na drakovom chvoste ako bielizeň na šnúre bol niekoľko metrov nad zemou.,,Tak počať, čo to rob..." jeho protesty boli márne, Shadow si ho vôbec nevšímal a ďalej pokojne šplhal po stene jaskyne, keďže na lietanie tu bolo príliš málo miesta. Pazúr na každom krídle mu dokonale umožňoval zachytiť sa aj na tých hladších miestach. A boli už príliš vysoko, aby skok z takej výšky neublížil človeku. Alex sa zadíval na strop a došlo mu, že mieria hore, z podzemia preč. Mal som pravdu, bol tu komín pomyslel si, drak prudko zamával krídlami a v tom momente sa ocitli von z jaskýň. Shadow opatrne položil svojho jazdca na zem a poobzeral sa.

Keď ju ten idiot konečne našiel, jej krik neprijal práve najlepšie.
"Vážne to chceš riešiť teraz? Navyše na to nemáš veľké právo," povedala ešte zo zeme, pomaly dvíhajúc obe kolená, lebo ako sa zdalo, Jazdec nemal v pláne ju dvihnúť. Bolo to teda na nej.
"Škoda, že ťa ešte trochu nepopreháňala," zavrčala podráždene. Vtedy si uvedomila, že už môže dvihnúť hlavu. To bolo všetko, čo potrebovala, aby sa na neho mohla poriadne pozrieť a vraždiť ho tak pohľadom.
"Tak to je tvoje jediné šťastie!" prehla sa v chrbtici a pomaly sa posadila. "Mne sa veľmi nezdá, žeby som sa mohla postaviť," pohýbala krkom a pekelne si vychutnávala ten pocit. Bol to po tom dočasnom ochrnutí najlepší pocit.
Rukami si ohmatala nohy, ale stále si bola istá, že sa nepostaví tak ľahko. Na Tesáka sa teda asi tak skoro nedostane, čo by ale mohlo znamenať aj to, že ten drak tiež už bude poriadne ďaleko. Ale to nesmie dopustiť! Keď už sú tu, tak sa stane Dračou Jazdkyňou. Takáto príležitosť sa nemusí opakovať. Možno nepočká, ale oni ho budú musieť dohnať. Aj tak je to všetko Snoplivcova vina, že takto dopadla! Možno by mohla sedieť už aj na vlastnom drakovi a letieť na Berk. Vlastne, kto vie, či na ňom už poletí?
"Budem už môcť letieť na vlastnom drakovi, však áno? Na Berk..."

Škyťák ostal spokojne stáť, oheň na jeho svetelnom meči zhasol a on ho vrátil do sedlovej tašky. Bezzubka prišiel k nemu a pozoroval, ako sa medzi chlapcom, novým Jazdcom, a skrillom vytvára silné puto. Vydal zo seba potešený zvuk a náčelník sa na neho usmial s láskou v očiach. "Ja viem, bráško. Viem, ako sa cítiš," položil ruku na jeho hlavu a Nočný bes mu pozrel do očí. "Krásne meno. A dúfam, že si s ním poradíš, pretože skrill je naozaj ťažko cvičiteľný. Poletíš so mnou, alebo na svojom novom spoločníkovi?" opýtal sa ho. Síce bolo v pláne, že už pôjde naspäť ako právoplatný Jazdec a na Berk zosadne na chrbte svojho draka - a takého, ktorého zblízka mnoho občanov ešte nikdy nevidelo. Bolo teda jasné, že sa teraz stane hlavnou atrakciou, ak teda nie legendou. Veď kto by už skrotil takého draka, čo dokáže kradnúť blesky z oblohy a využívať ich vo vlastný prospech? Ale iste, a kto tu bol ten, kto skrotil samotného syna Blesku a Smrti?
"Na zoznamovanie budete mať času dosť, ale nás ešte čaká cesta späť na Berk, takže by sme si mali pohnúť, je už hlboká noc," Bezzubka ich pomocou echolokácie vyviedol až pred jaskyňu. Náčelník vzhliadol k oblohe. Len dúfal, že jeho dcéra je v poriadku a už má vlastného draka.
"Teraz teda pokiaľ chceš, pomôžem ti nasadnúť na draka a môžete si užiť svoj prvý let, ale priamo nad oceánom je to dosť nebezpečné. Možno by bolo lepšie, keby si šiel zatiaľ so mnou a zajtra si všetci štyria so mnou zalietate, pokiaľ má teda už každý svojho draka. A tebe môžem dávať aj špeciálne hodiny, pretože zvládnuť Shadowa bude dosť náročné," nechal rozhodnutie na chlapcovi a podľa toho leteli potom naspäť na ostrov. Ako dvaja Jazdci.
"Ráno príď do Akadémie, začneme s výcvikom."

"Ale áno! Mám na to veľké právo!" roznieslo sa celou jaskyňou zvýšeným hlasom. Snoplivec bol už správaním toho drzého dievčiska poriadne vytočený. Keby to nebola náčelníková dcéra, fakt by jej už niečo nepekného povedal. Takto sa mohol zmieriť iba s tým, že ju za trest nechal ležať na zemi. Dobre vedel, že sa nemôže postaviť, ale aj tak ju hnal ďalej, akoby mohla a len sa váľala.
Napokon sa jej to podarilo - aj vyliezť na draka. Nasadol preto urýchlene pred ňu. "A tento raz sa prosím ťa poriadne drž. Nebudem ťa zase zoškrabovať zo zeme," varoval ju a Tesák vyrazil pomaly vpred. Keď si bol Snoplivec istý, že dievča už nespadne, dovolil drakovi, aby pridal. Leteli na miesto, kde bol drak naposledy a čuduj sa Thorovi, ten drak tam stále bol. Dokonca tam ležal, okolo neho plápolal jemný ohník a on novo prichádzajúcich pozoroval nepochopiteľne nahnevaným pohľadom. Bola už noc a on chcel spať.
"No, ak chceš na tomto letieť až na Berk..." odpovedal na jej otázku a pozrel na draka. "Okej, teraz choď k nemu a skroť ho. Budem ti hovoriť, čo máš robiť. A vezmi si z tašky rybu." keď dievča poslúchlo jeho prvé pokyny, vôňa ryby draka okamžite prebrala. Postavil sa a s nozdrami doširoka otvorenými sa desať nôh rozhýbalo a okamžite boli rovno nad Yträi. Nie pred ňou, ale naozaj nad ňou. Drak vyplazil jazyk a jemne sa dotkol hlavy dievčaťa. Bolo to pre neho naozaj zaujímavé stvorenie, ktoré pred tým ešte nevidel. A keď zbadal Tesáka, ktorý bol z prítomností dvojnohých pokojný, zliezol dole k Yträi a strčil jej pysk až k ruke tak, aby dosiahol na rybu. Či už mu ju dať chcela, alebo nie, on si ju vzal. Zožral ju a to bolo to, čo jej stačilo k tomu, aby si priazeň spoločníka získala. Postavil sa na šesť nôh a zvyšné štyri uväznili novú Jazdkyňu. Nebola to ona, kto skrotil draka. Skôr to bolo naopak. Teraz dračica vlastnila Yträi.
"Ak sa odtiaľ dostaneš, tak si leť," zasmial sa nad ňou. "To máš za to, že si bola drzá!" odfrkol si a dračica mu fúkla na prilbu trochu ohňa. Tomuto sa zase zasmial po dračom Tesák.
"Čo ti je také vtipné, ty jašterka?" pokynul drakovi, aby sa otočil a spoločne vyšli z jaskyne. Aj drak pochodoval s Jazdkyňou, ešte stále ju držiac v pazúroch.
"A teraz som zvedavý, ako sa dostaneš na Berk," chcel jej vrátiť to správanie tak, že jej dá cennú lekciu a nechá ju na ostrove. Veď teraz má draka. Nech letí s ním.
"Vidíme sa doma!" zakričal na ňu z diaľky.

//Pardon, že tak neskoro. :/ Mala som veľa roboty. A môžete ešte napísať jeden post ako dohrávku.

Bol presvedčený, že obidve dievčatá poletia naspäť na Berk už na svojom vlastnom drakovi, no on sa na lietanie so Shadowom necítil. Hlavne, keď cesta trvala trinásť hodín, pod nimi sa nachádzal oceán a mal letieť na najťažšie zvládnuteľnom drakovi. Shadow bol síce momentálne nadmieru poslušný a pokojný, niečo, ale Alexovi vnútri hovorilo, že nie je dobrý nápad s ním letieť tak dlhú cestu. A že zajtra nastane kopu problémov. Zadíval sa na draka-ten, akoby vedel na čo myslí a chcel mu potvrdiť jeho zlé tušenie, sklonil hlavu a tlmene zavrčal. Alex stuhol a pozoroval ako Shadow pomaly okolo neho prešiel. Jazdec sa rozhodol. Radšej bude počúvať posmešky Yträi, ktoré si aj tak nebude všímať alebo svoje zdravie.
Pozrel na Škyťáka a uškrnul sa:,,Počuli ste ho" povedal narážajúc na drakové vrčanie, ,,nemyslím si, že by mi na sebe dovolil sedieť a nechcem riskovať pád, ktorý môže nastať hneď ako sa odlepíme od zeme. Pôjdem s vami".Na ponuku špeciálnych hodín kývol hlavou a posadil sa na Bezzubého. Hneď na to mierili späť na Berk a Shadow letel za nimi.

>>>Berk

Nakoniec jej Snoplivec na draka nepomohol - dievča si bolo isté, že toto mu ešte pekne spočíta, keď bude mať draka. Akokoľvek. Ale určite áno! Ohnivák bude určite rýchlejší a lepší, než Děsovec! Čo sa týka Snoplivca, tak určite. Hoci on mal veľa času na tréning, dvadsať rokov je predsa niečo. Ale ona to ľahko doženie a potom mu ukáže, ako sa zaobchádza s náčelníkovou dcérou. S ňou sa nikto zahrávať nebude.
Rozhodla sa ďalej mlčať - ignorovať ho je najlepšia možná pomsta. Kým nie je Jazdkyňa. Potom sa už nevzdá myšlienky, že on je jej najväčší rival. Na drakovi sedela ako pribitá. Medzitým, kým doleteli na miesto, si rozcvičovala čo najviac partií, aby potom neprišla k drakovi a stála ako prikovaná, lebo by sa nemohla pohnúť. A darilo sa jej už celkom dobre, bola si istá, že bude schopná skrotiť jedného krásneho Ohniváka.
Keď zastali, pohotovo zoskočila, bez toho, či sú na mieste, alebo si robia prestávku. Ale oni boli. Pred ňou ležal stočený čierny Ohnivák, celý stočený do klbka. Otočila hlavou nabok a usmiala sa. Bol by to celkom milý pohľad, keby na ňu drak nevrhal vražedné pohľady. Radšej teda vybrala rybu, ako tá dutá hlava povedala, a s rukou napriahnutou dopredu vykročila vpred. Držala v nej rybu a myslela, že keď ju dračica zožerie, bude o to jednoduchšie ju skrotiť. Ale ona namiesto toho, aby si vzala rybu, vyliezla nad ňu. Yträi začínala mať obavy, že ju vystrašila a dračica proste odišla, ale tak to nebolo. Spustila dlhý jazyk na jej hlavu. Nechápala síce, čo to má znamenať, ale pokiaľ sa to Ohniváčke páčilo, tak prečo nie. Nech si poslúži. Potom jej zrazu ryba zmizla z rúk a dračica už bola pred ňou. Trochu jej unikal fakt, kedy sa tam dostala. Snažila sa na to nemyslieť. Teraz je dôležitá len jedna vec. Dievča napriahlo ruku a odvrátilo zrak. Videla, ako to robil jej otec a skúsila to tiež. Ale namiesto krásneho prvého dotyku si ju dračica vtiahla do náručia dvoch párov nôh a takmer ju rozmliaždila. "Pre Thora, čo to...?" uniklo jej z pľúc. No jedno musela uznať. Páčilo sa jej to. Teraz mala pocit, že dosiahla svojho životného cieľa. Akoby mohla zomrieť, pretože splnila, čo vždy chcela, ale nemohla, lebo ju to tu teraz držalo. Cítila príjemné teplo z tela dračice a nemohla si pomôcť. Tiež okolo dračieho tela obmotala ruky. A vtedy pod prstami pocítila divné priehlbiny. Keby nebola prilepená tvárou k drakovi, aj by sa na to pozrela.
"Radšej čuš," zahriakla ho nová Jazdkyňa a vtedy dračica vychrlila trochu ohňa, aby ho potrestala. Škoda, že vtedy nemohla vidieť jeho výraz, keď z Tesáka vychádzali tie pobavené zvuky.
A zrazu sa všetko rozhýbalo. Ovinula okolo draka aj svoje nohy, hoci nebolo možné, žeby spadla. Bola si istá, že sú stále v jaskyni, hoci to nevidela. Pred jaskyňou ju ožiaril mesiac, podľa toho spoznala, že sú vonku. Chcela si začať užívať slobodu, ale Snoplivec zmaril jej plány. Odletel a ešte sa jej smial.
"No do..." vtedy ju dračica pustila a ona dopadla na tvrdú zem. "Ale au. To som si nezaslúžila. Hádam nie si na jeho strane," zamračila sa a švihla rukou k oblohe, kde odlietal jeden Děsovec. To dračica pochopila ako pokyn k odletu a tiež roztvorila krídla. Keď to Yträi zbadala, pohotovo reagovala a skočila dračici na chrbát. V rovnaký moment vzlietla. Ledva sa tam síce držala, ale ona letela! Letela na vlastnom drakovi! Bola Dračou Jazdkyňou!

>>>Berk